Pecúchovia varia a radia v mesiaci september

 
 
 

 

... kolo kolo kolovrááátok, vojdite do mojich vrááátok ...

Fíha Tralala

 

Náš kolovrátok sa bude točiť okolo tradícií, návratu k nim a ich pochopeniu, rešpektovaniu. Tradíciami našich predkov a Slovanov nás budú sprevádzať Karpatskí pecúchovia Wela a Duchoslav, ľudia tvoriví, výnimoční svojím vnímaním života, vedením detí i dospelákov k sebe či už varením, tvorením a duchovnou lukostreľbou.
 

 
 

Pecúchovia varia a radia v mesiaci september

Pripravili Karpatskí pecúchovia z Myjavy www.karpatskypecuch.org (2013)

 

Tretia štvrť roka začína zvláštnymi posunmi a chaosom.

Najfarebnejší mesiac roka, september, sa nám ohlásil už v poslednej tretine augusta. Trocha skoro, no možno o to dlhšie sa nám potiahne babie leto.

Časy dozrievania plodov sa tento rok nejako premiešavajú. Aby baza so svojimi čiernymi guľôčkami kulminovala v septembri, to sme tu na kopaniciach ešte nezažili. V pohode ju môžeme variť so slivkami, a tiež je to novinka:slivkový lekvár okolo 20. augusta..

A veru sme ho navarili s dospelými, ale najmä deti sa činili okolo kotla s bublajúcou zmesou na dvore, na našej poslednej letnej škole. Bol tuhý a bez kúska čohokoľvek, iba čistá vydusená slivka. Jedli sme ho aj počas dní, kým tu ľudia boli, mazali sme si ho na placky zo špaldovej múky ešte teplý.

Práve teraz tiež dozrievajú po okolitých lesoch černice. Čakáme každý rok na tento okamih, no obvykle to bývajú horúce dni začiatkom augusta, kedy sa na nich zvykneme na výletoch s deckami, čo sú u nás na pobytoch, pásť. V septembri sme ich tiež ešte nevideli v najväčšom rozmachu. Tiež posun...

Zaujímavo to vyšlo, lebo plody černíc, čiernej bazy a slivky majú okrem podobnej farby ďalšiu spoločnú vlastnosť. Podporujú krvotvorbu a sú liekom na slezinu. Slivky v podobe umeboshi patria k najsilnejším zásaditým potravinám , a dajú sa naložiť do soli a chrenu aj tie naše, myjavské. (Originálky síce zrejú okolo 6 rokov, no nám bude stačiť aj taká polročná lehota. )

Doprajte si ich v tieto dni aj do zásoby, vyzerá to na úrodnú jeseň.

Slivky sú bezkonkurenčné ako lekvár, no aká by to bola jeseň bez slivkových gulí?

Uvaríme si zemiaky, necháme vychladnúť, primiešame špaldovú a celozrnnú pšeničnú múku a soľ a vypracujeme cesto.

Keď je kompaktné, no mäkké, poodtŕhame z neho guľky a vyvaľkáme natenko. Do nich balíme odkôstkované slivky a vhadzujeme do hrnca s vriacou vodou. Keď vyplávu, lovíme ich deravou varechou a odkvapkané vŕšime v mise s roztopeným maslom. Posypané makom a cukrom alebo mletými orechami či kakaom sú skutočnou pochúťkou. (Náš známy indický svámí povedal na toto jedlo u nás „very nice food“ a dosypal si naň hojne čili – limetkovú hnusobu...Keď to isté spravil s bryndzovými haluškami, prestala som mu vyvárať slovenské špeciality.)

Cestenice

Robia ich údajne iba na Brezovej a na Myjave. (Videli sme ich toť nedávno však aj na Košariskách, v jednej reštaurácii. )

Tradičné, už skoro zabudnuté pečivo, často ho robia teraz na jeseň, keď na celej Myjave vypukne slivkový ošiaľ, alebo v zime , keď namiesto sliviek použijú tuhý slivkový ,doma varený lekvár.

Z kysnutého cesta urobíme obdĺžniky, do nich v dvoch radoch kladieme po troch alebo šiestich slivky - celé. Taška sa uzavrie a dá sa na plech piecť.

Väčšie množstvo sliviek v ceste volajú "cestenice - sestrenice". My sme to jedli iba raz, ponúkla nás suseda Bôžikech, . ktorá vypeká ako cukrárka pre svojho dedka plné plechy.

V tomto období satešíme aj na tekvice, cukiny, a najmä na tekvice hokkaido, čo nám utešene dozrievajú na kozom hnoji. (Hokkaido dáme v ďalšej časti...)

Tekvice na všetky spôsoby sú výborné na ohrozené orgány tohto obdobia, teda žalúdok , podžalúdková žľaza, slezina.Vdusenej podobe sú priam liekom.


Tekvicový prívarok


Dusíme osolenú tekvicu s celou cibuľou na oleji a potom , keď už je takmer bez vody, pridáme smotanu, trocha červenej papriky a plátky údeného tofu, bez varenia. Ochutíme trochou cesnaku.

Cukinové placky

No a teraz sa dostávame na vrchol plackovej blaženosti: koncom leta a na jeseň sa môžete najesť do

bezvedomia práve takýchto zeleninových placiek. Koniec leta, keď je na Myjave dosť cukiny a tekvice, sa u nás nesie v znamení tohoto jedla. Robíte ich ako zemiakové placky , ibaže namiesto zemiakov použijete nastrúhanú cukinu alebo tekvicu. Bude to chcieť viac múky alebo vajce, aby vám zmes zostala pokope.

Na začiatku pečenia robte placky z hustejšej masy, neskôr , ak je panvica dobre zohriata, si môžete dovoliť na menej oleji a redšie. Najlepšie chutia s paradajkovým šalátom. Dajú sa jesť na chlebe alebo so zemiakovou kašou alebo iba tak.


Vysmažená cukina /cibuľa, huby/


Toto jedlo sa dá úplne pokaziť alebo urobiť tak, že predčí aj vyberané náročné pochúťky. Základ je v tom,

ako nakrájate cukinu a v čom ju opekáte. Teda: čo najtenšie kolieska, ale naozaj najtenšie, iba po osolení a okorenení hubovým korením alebo korením na grilovanú zeleninu po oboch stranách namočíte do zmesi múka a paprika a vložíte do rozpáleného oleja na panvicu. Musí sa to upiecť dochrumkava. Je sa to teplé s chlebom alebo zemiakovou kašou a paradajkovým šalátom.

To isté sa dá docieliť s cibuľou - nakrájať ju na asi pol cm hrubé kolesá - alebo hubami - bedľami. Vyprážať tieto dary zeme v trojobaloch je úplne zbytočné a pracné.

A vôbec to nechutí tak dobre a "autenticky"ako horepopísaný spôsob..

Nech sa vám jeseň vydarí a slnko ešte dlho svieti!

Želajú Karpatskí pecúchovia 

Duchoslav a Weleslawa