Pecúchovia varia a radia v mesiaci máj

 
 
 

 

... kolo kolo kolovrááátok, vojdite do mojich vrááátok ...

Fíha Tralala

 

Náš kolovrátok sa bude točiť okolo tradícií, návratu k nim a ich pochopeniu, rešpektovaniu. Tradíciami našich predkov a Slovanov nás budú sprevádzať Karpatskí pecúchovia Wela a Duchoslav, ľudia tvoriví, výnimoční svojím vnímaním života, vedením detí i dospelákov k sebe či už varením, tvorením a duchovnou lukostreľbou.
 

 
 

Pecúchovia varia a radia v mesiaci máj

Pripravili Karpatskí pecúchovia z Myjavy www.karpatskypecuch.org (2013)

Ako variť

Koreniny. Koreniny. Koreniny. Čo neznačí obľúbená žiaľ ,najmä medzi deťmi a dospievajúcimi glutamanová chuť. My uprednostňujeme v našom jedálnom lístku tento základný výber:


-červená sladká paprika (pre dospelých, čo nemajú problém s podžalúdkovou žľazou či žlčníkom kde – tu aj čili), kmín (mletý aj nie), zázvor (mletý), čierne korenie celé aj mleté, hubové korenie (dostať ho v obchode aj v 2-3 možných výberoch), kurkuma, oregano, majoránka, pamajorán, čerstvá aj sušená petržlenová vňať, čerstvá alebo sušená zelerová vňať, cesnak.


Toto máme doma vždy. S týmto varíme pre ľudí. Ja ešte milujem kumín (rímsky kmín), no pridávam ho iba jemne, do placiek alebo do niektorých polievok.

Použitie: jedlo nemá byť ani prekorenené, ani presolené. Píše sa to všade, no v skutočnosti sa stretáme často s dvomi typmi jedla. Ten prvý je mdlé, ani mastné, ani slané, „bez farby, chuti a zápachu“. Tak chutila či skôr nechutila strava z našej školskej jedálne, ktorá zo mňa takmer urobila anorektičku. Nadôvažok bola ešte studená - teda, nie celkom, ale vlažná. Nepoznám nič horšie ako vychladnutú polievku. Vtedy sa nič z jedla neuvoľní, žiadna vôňa vás neočarí, všetko zostane zalezené kdesi na dne taniera. To, čo idete jesť, má byť trošička teplejšie ako teplé. Nie však horúce. Je to umenie trafiť na tú správnu teplotu.


No a druhý typ jedla, aké nemá byť, to je prekombinovaný tanier, ohňostroj farieb, chutí a vôní. Vaše telo naraz nevie, čomu venovať z toho množstva podnetov pozornosť. Chute sa miešajú, jedna prebíja – a zabíja – druhú, jedlo unavuje. Od takého radšej utekajme.


To, čo si v tejto knižke prečítate, je jednoduché, nie príliš náročné na prípravu, no sýte, zdravé, a ešte to aj dobre chutí. Aspoň tým, ktorým varievame, istotne.(A nám tiež – lebo ja mám dosť „mlsný“ jazyk a je takmer pravidlom, že ak to jedlo prejde kontrolou mojich chuťových nárokov, ostatným bude určite chutiť.)


Kedysi, a nebolo to tak dávno, som korenila tak, že všetkým tiekli slzy a vyťahovali vreckovky, keď jedli mnou pripravené jedlo. Pridávala som do všetkého štipľavú papriku, čierne korenie a veľa cesnaku. Malo to proste grády. A varila som také isté čaje a pila kávu, ktorá bola hustá, až v nej stála lyžica. Pri podávaní čaju, ktorý som pripravovala ja, odznievalo upozornenie, že treba umiestniť na čajník lebku so skríženými hnátami – pozor, dnes varí Weleslawa!

Ľudia si rozprávali historky o tom, ako celú noc preležali s vytreštenými očami a spánok ich dostihol až na druhý deň poobede. Tak takto nie, priatelia.

Jedlo by malo mať jednu hlavnú, svojskú chuť, „podmazanú“ ešte dopĺňajúcou a treťou, aby to nebolo také jednoznačné. Aby to malo presah, chuť, ktorú chceš skúmať ďalej a ďalej...a ďalej...až ho celé zješ. Táto tretia chuť je skrytou silou každého pripravovaného jedla.

Viem, vyzerá to divne, takto písať o jedle, a ešte horšie sa to predstavuje, no skúste to. Nie vždy pravidlo 3 chutí platí. No je to zlaté pravidlo aj pri prichucovaní. Nedávajte viac ako tri koreniny. (Zasa sú výnimky. )


Aké sa mne osvedčili dobré spojenia?

Cesnak, petržlenová vňať, hubové korenie. Kmín, červená paprika, čierne korenie. Zázvor, čierne korenie, kumín. Kurkuma, zázvor, petržlenová vňať. Majoránka, čierne korenie, cesnak.

Vyskúšajte si aj vy svoje osobné kombinácie...

Toto obdobie je náporom na srdce. Jedzte čerstvé jahody , majú tvar srdca a nie je náhoda, že sú červené a tryská z nich červená šťava. To isté platí o čerešniach - asi každý pozná chuť srdcoviek, jedených priamo zo stromu . A keď ste na strome dvaja, romantika sa môže začať . No, ak nie, tak si ich jednoducho kúpte na trhovisku. Dáte srdcu presne to, čo potrebuje - draslík, a sladkú chuť, ktorú tak miluje žalúdok, orgán "spárovaný" so srdcom.

Prudko a naraz sa rozbehlo všetko zelené v prírode - Medvedí cesnak, prirodzená zásobáreň céčka a silné antiparazitikum, také dôležité v prudkom oteplení po zime, už končí. No stále je tu púpava na jedenie, cesnačka do polievok, aj na chlieb, končí aj podbeľ na sliznice a pľúcnik s fialkou na lymfatické cesty - neprekonateľná čajová zmes jari - , no v rozbehu je hluchavka a v čase úrazov, ktorými jar len tak hýri, skorocele a kostihoj.Zo skorocelu stačí opláchnuť lístok a obviazať porezané či inak narušené miesto na koži - je to fakt zázračná bylina. Z kostihoja je najlepšia tinktúra, či masť.

Večnou bylinou až po neskorú jeseň už odteraz bude žihľava.Recepty, čo sa dajú využívať celé leto dokola, sme uviedli v marci.

Pripravujte sa pomaly na prechod na "stredomorskú" stravu: veľa šalátov, ochladzujúca uhorka na všetky spôsoby, teraz môžete aj v zime zakázanú kyslú smotanu. Tuky vymeňte za oleje.

Hlavné jedlo sa môže presunúť na podvečer, keď teplo ustane , cez obed sa v pohode môžete objesť zeleninových šalátov s pridaním trochy syra, smotany, čerstvého domáceho vajíčka. Čím jednoduchšie kombinácie, tým lepšie pre vaše trávenie a krvný obeh.

Čaje meníme za bylinkové - spomínané zmesi, a pridajte aj pomerne vzácnu prvosienku. Kľudne aj čerstvú. Sliznaté látky z nej pôsobia na žalúdok, ale aj upokojuje a uspáva. Teda bude to skôr čaj na podvečer.

A z čiernych ideme na zelené, ochladzujú a sú zásadité. Dajú sa na rozdiel od čiernych čajov piť aj studené či lepšie iba vlažné. Najlepšia je samozrejme Bio Gaba zelená.


A teraz jedlá, ktoré si pripravíte ľahko a rýchlo, stačí zmeniť iba trasu nákupu:zo supermarketu do lesa či na lúku...

Vysmažený list kostihoja

.Na toto k nám naozaj chodievajú ľudia ako včely do úľa. („A čo budeš variť? Kostihoj?“a nadšené oči k tomu...)

Recept je pritom taký jednoduchý, až to bolí: natrhaj listy kostihoja, namoč ich do zmesi hrachovej múky- hrašky s korením na grilovanie a osmaž krátko z oboch strán. Podávaj s chlebom alebo zemiakovým pyré s paradajkovým šalátom. Použiť sa dá aj domáce vajce a hladká múka, ak nemáte doma hrašku.


V čom je čaro: listy si ľudia natrhajú sami, a musia to byť nie tenké, ale ani zasa veľmi hrubé a veľké kusy. Kostihoj v obale fyzicky cítiť, je to hmota, teda nesmie byť tvrdá. Naozaj list netreba ani blanšírovať ani variť pred obalením. Vyzerá na tanieri nezvyčajne, výborne, a aj tak chutí. Sú teórie, že ho nesmiete zjesť veľa, pretože môže spôsobiť vnútorné krvácanie. My ho aj tak nedávame na tanier viac ako jeden kus, alebo dva menšie. Podobne ako všetky silné rastliny má svoje obmedzenia (aj morské riasy nori môžete zjesť iba v určenom množstve.)

Syrovec

Syrovec je vlastne podľa herbárov sírovec, podľa farby svetlej žltej, no podľa nás je to syrovec – podľa chute, Vy si môžete vybrať,

Príbeh nášho syrovca

Je to drevokazná huba, neuveriteľná dobrota, ktorú sme ochutnali tu u nás prvý raz pred piatimi rokmi. Rástla v lese naproti na ovocnom strome. O rok sme ju tam išli hľadať, no bola o kus nižšie. Na tretí rok zmizla.

Objavila sa však na strome rastúcom pri ceste z Brezovej k nám, nemohli sme ho minúť. Minulý rok už rástla na susedovej jabloni a on nám dovolil si ju orezať, že on také neje. Toho roku sme ju márne hľadali, nikde sme ju nevideli. Až koncom leta zistil Duchoslav, že rástla rovno pod naším oknom na jednej z jabloní! Keďže sme ju nevnímali, zhnila nám tu, rovno pod nosom! Milý syrovec prešiel kus cesty, až dokráčal k nám. Viem, že zvieratá a rastliny nás vnímajú, no toto považujem za dôkaz inteligencie Veľkej matky Prírody. Huba nás vníma na celkom iných úrovniach ako si my vieme predstaviť, no predpokladá to, že i my tak vnímame ju. O tomto by vedeli hovoriť šamani rôznych kultúr...

Syrovec opekaný ako kuracina

Takže ak už máte svoju hubu, nakrájajte si ju, ochuťte grilovacím korením, opečte na panvici z oboch strán, čo je rýchly proces, a potom jedzte, priatelia, jedzte. A pozor na žalúdky, hrozí prejedenie. Je totiž veľmi lahodná a na pocit ľahká, ani nezbadáte, že by ste sa mali zastaviť.

Syrovec ako sviečková

Zasa si nájdeme svoj strom kde rastie syrovec. Najlepšie je postupne si z neho odlamovať a odkrajovať, aby ste neodlomili jadro, dozrieva postupne. (Musíte byť rýchli a ostražití, aj si "začarujte" pre istotu svoj zdroj...záujemcovia vedia o tomto božskom jedle a hľadajú ho.)

Huba musí byť ešte svetložltá a mäkká, oranžový odtieň svedčí o tvrdosti a drevnatosti. Teda nakrájajte na plátky a duste v trocha vody s mrkvou, petržlenom, cibuľou na oleji. V zmesi musí byť soľ a trocha čierneho korenia a nového korenia, bobkový list tiež vylepšuje chuť. Na záver, keď je všetko mäkké, pridajte bio smotanu - alebo akú máte, sladkú radšej než kyslú. Jeme so zemiakovou knedľou alebo cestovinami. Dobrý je k tomu hlávkový šalát.

Dostretnutia budúci mesiac a dobrú chuť!

Vaši Pecúchovia z Karpát – Weleslawa a Duchoslav