Karpatskí pecúchovia varia a radia v mesiaci apríl

 
 
 

 

... kolo kolo kolovrááátok, vojdite do mojich vrááátok ...

Fíha Tralala

 

Náš kolovrátok sa bude točiť okolo tradícií, návratu k nim a ich pochopeniu, rešpektovaniu. Tradíciami našich predkov a Slovanov nás budú sprevádzať Karpatskí pecúchovia Wela a Duchoslav, ľudia tvoriví, výnimoční svojím vnímaním života, vedením detí i dospelákov k sebe či už varením, tvorením a duchovnou lukostreľbou.
 

 
 

Karpatskí pecúchovia varia a radia v mesiaci apríl

Jeme vždy čerstvé jedlo.

Pripravili Karpatskí pecúchovia z Myjavy www.karpatskypecuch.org (2013)

Nevaríme do zásoby. Snažíme sa odhadnúť varenie tak, aby nič nezostalo. Aby sa naozaj všetko zjedlo. Máme zásadu, že jedlo by sa malo „skotiť“, ako hovorí naša suseda B.po myjavsky, do troch hodín po pripravení. Potom stráca živu, aj sa mení jeho povaha. Viac – menej sa silno znehodnocuje. Až sa stáva škodlivé.

Indovia tomu hovoria básá, a patrí medzi tamasické /tamas, tma, temnota/ potraviny. Také jedlo nosí so sebou rozklad a temné vlnenie, ktoré vo svojom tele skutočne nepotrebujeme. Výnimku tvoria kapustnica alebo boršč, jedlá z kvasených kapúst, uhoriek , nakladaných zelenín. /No aj tie u nás zmiznú hneď po navarení. / Pri dospelákoch sa nájde vždy skupina mimoriadne hladných mužov, ktorí požadujú odloženie napr. granatieru na zajtra ráno. Teda zje sa do 12 hodín. /Aj tak to nie je dobre. Ja by som to nejedla. A ešte k tomu studené...br./ Ak jete čerstvo uvarené jedlo, má chuť, „šťavu“, silu. Až tak vrčí a brní, ak ho jete. A je v ňom aj živa a energia toho, kto ho pripravuje. /Preto v našom ďakovaní – modlitbičke pred jedlom vždy myslím a ďakujeme aj bytostiam, ktoré sa na príprave jedla akokoľvek podieľali./ Kuchár je základ -ústredná postava každého domu, podujatia, stretnutia, tábora. Na dobrých kuchárov sa spomína tak ako na dobrých učiteľov. Je umenie dosiahnuť, aby strava, ktorú podávate, bola priateľská, bola vám blízka, akoby ste prišli medzi ľudí, čo vám rozumejú a s vami súhlasia. My sa snažíme variť práve takéto jedlá. /Sú ešte aj iné jedlá : ohurujúce, vyvyšujúce sa, zvádzajúce, mýliace, odpudzujúce atď./ A tak sa nám kde – tu stane, že malá bytosť po skončení pobytu u nás zahlási, že jeho mama síce varí to isté ako my, aj „je to bio, no nedá sa to jesť.“ Možno oná mama vnáša do jedla svoje očakávania, obavy aj nároky či práve náladu. A verte, je to cítiť. /Však asi veríte, inak by ste nečítali tieto riadky.../ Sme na jednej vlne. A o to ide aj pri jedle. Byť spolu, v jednom kruhu, aj keď ja varím v kuchyni či pri ohnisku a ostatní pobehujú po lese s lukom v ruke. Sme spojení.

O základných potravinách

 

Tri tajomstvá

1.Čo najčerstvejšie

Nepodceňovať prosím! Naozaj to cítiť. Žiadne niekoľkodňové vajíčka, zožltnuté – stuchnuté - maslo, zvädnutá zelenina, „udreté“ - a teda nahnité ovocie. Vráti sa vám to. Vyberajte si „mlsným“ - maškrtným jazykom. Ako mačky. Vráti sa vám to niekoľkonásobne. Buďte vyberaví- radšej menej druhov, menej množstva, ale všetko čerstvé. Odporúča sa ovocie a zelenina do 3 hodín ,najneskôr do 3 dní od zberu! Každú minútu, hodinu, deň klesá ŽIVA, sila toho jedla. To, čo je najcennejšie, z čoho ste ŽIVÍ. A čo nás naozaj živí. Poznáte to vytrženie, prudký nápor radosti, keď žujete čerstvo odtrhnuté jablko zo stromu. Ste v tej chvíli priamo napojení na jabloň s celým koreňovým a iným súborom, s jej dejinami, s dažďom, čo ju umýva, so slnkom, s vetrom.

2.Nešetriť

Toľko potravín, prísad, surovín, koľko ho do prípravy jedla potrebujete. Žiadne opatrnícke varenie. Neodporúčame „postrašiť“ plnku bryndzových pirohov bryndzou, prípadne zameniť za smotanu. Keď to majú byť bryndzové pirohy, nech je tú bryndzu cítiť. Keď varíme smotanovú polievku, nerobme ju s mliekom . A radšej dať o jeden kelímok viac než menej, vtedy vzniká pocit sýtosti. Potom stačí jesť menej, a je to vždy chutné. Keď varíte paprikáš, tak nech je červený – nech je tam najkvalitnejšia červená paprika – najradšej maďarská - a nech je ju tam vidieť aj cítiť. Zemiakové cesto má chutiť ako zemiaky, granatieru nesmie chýbať dostatok oleja – najlepší a najchutnejší slnečnicový BIO – a cibule a červenej sypanej papriky.

 

3.Naladenie pri príprave jedla

Zo zásady príjemné. Pri varení si mnísi – duchovní ľudia- obvykle spievajú a modlia sa. Aj moja babka a možno sčasti aj mama zvykli spievať. Babka svoje melancholické neznáme pesničky hlbokým hlasom a trocha falošne – no bol to vždy zážitok, že som prestala dýchať - mama veselé moravské aj slovenské pesničky typu Zjedzte si ma vĺčky, zjedzte...Neskôr si púšťala aspoň rádio, kde bola hudba. To naladenie, sústredenie sa na jedlo bez mobilu pri uchu alebo pustenej telky, kde ide práve možno nejaký akčný film...bez kriku, bez zbytočných rečí, a ak, tak nezáväzného hovoru, ktorý ide ako potôčik s mnohými odbočkami...zažila som to v detstve, keď k nám chodila pravidelne babka a s mamou sa pri varení večere o všeličom iba tak zhovárali, monotónnymi hlasmi, babka čistila orecha alebo upratovala šuflík šicieho stroja a alebo mame pomáhala. Bol to obrad, pre mňa pohoda najvyššieho rádu. Pozorovať ich, písať si pri tom úlohy, na pol ucha počúvať. Aj u nás na táboroch sú vždy všetci aj tak nakoniec v kuchyni. “Weleslawa, netreba ti nejako pomôcť?“ - lebo tu sa varí energia, sila, tu sa s ňou narába. Všetci to cítia a všetkých to priťahuje ako včely med. Je to mágia, a čo do jedla vložíš, to tam zostane. Poznáte to. Jedlo v reštaurácii vôbec nie je také, aké by malo byť , no je vám také príjemné, že sa po ňom cítite naplnení, osviežení, veselí. Tak to ste prijali práve kuchárovu náladu, jeho myšlienky, naladenie. Pri varení nič neriešte, nehádajte sa, jedlo to pohlcuje. A ľudí potom po jeho zjedení môže rozbolieť brucho...

(pokračovanie ďalší mesiac)

 

No, čo sa týka jarných receptov z marca, pozeráme, že sme podľahli nemiestnemu optimizmu.

Zima sa nám hneď po ich napísaní vrátila úplne naplno, aspoň tu, na kopanici je stále veľa snehu a v noci mrzne. Nijako si neviem predstaviť, kde by sme vzali teraz takú žihľavu či medvedí cesnak.

Musíme sa pokorne vrátiť nazad a variť ešte stále „zimné“ jedlá. Tak napríklad pre žiakov našej splnovej školy Weleslawa pripravila deň pred vynesením Moreny (Kvetná nedeľa)

Klasické vianočné menu. Bez mäsa, samozrejme.

Syrom plnené rezne zo sójového mäsa Do zovretej vody vložíte plátky sójového mäsa. Použiť ale môžete aj seitan. Osolíte, pridáte hubové alebo iné korenie - čierne, červená paprika, grilovacie...Varíte do úplne mäkkého stavu. Zlejete vodu, vytlačíte ju aj z rezňov a necháte ich vychladnúť. Potom ich rozrežete pozdĺž a vnútri tiež môžete pokoreniť. Do rezu dáte plátok syra. Celý rezeň omúčite v trocha osolenej múke - hladká alebo polohrubá - a vložíte do horúceho oleja vysmažiť. Jedlo je dobré so zemiakovou kašou a nakladanou cviklou. Alebo hocijakým šalátom zo surovej alebo kvasenej zeleniny. Na Vianoce ho jeme so zemiakovým šalátom. Je samo osebe dosť výživné a ťažké, tak to s prílohami netreba preháňať, radšej si pridajte viac zeleniny. Zemiakový šalát Varené zemiaky v šupke očistíme, nakrájame na plátky, pridáme kyslú uhorku, čierne mleté korenie, soľ, olej. Dobre pomiešame. V každej rodine robia iný šalát, nám chutia všetky, ale takýto robievame my. Dá sa použiť aj šalátová uhorka. Ak chcete sýtejšiu podobu, pridáte biele tofu nakrájané na kocky. Alebo vajíčka uvarené natvrdo, bio či z domáceho chovu sú najlepšie.

Veľký úspech má u nás vždy aj také jednoduché, ale sýte, a pritom ľahko stráviteľné jedlo, ako je

Zabíjačková kaša bez zabíjania Zabarená pohánka, ktorá musí stáť pod pokrievkou aspoň pol hodiny, sa hodí na horúci olej s množstvom pokrájanej cibuľky, pokorení majoránkou, osolí a pridáme k nej ešte čierne korenie. Oleja musí byť dosť, lebo pohánka bez neho odradila dosť ľudí. /Zasa nie tak, aby v tom oleji plávala./ Uvarenú posolenú ryžu a trocha uvarených krúpov pridáme k pohánke v pomere 2:1 v prospech pohánky na panvicu a ešte ich spolu dobre premiešavajúc, dusíme na tom oleji. Jedlo je to na nerozoznanie od zabíjačkovej kaše, a ak sa podáva s kyslou kapustou alebo kyslou uhorkou, dá sa jesť aj tri dni za sebou /no vždy čerstvo uvarené /, také je dobré. Z hľadiska energií je navyše vyvážené, ako by povedali Číňania.

Boršč je „obojpohlavné“ jedlo, dobré aj na jar, aj v zime, tak si ho v tomto rozpačitom období uvarme . Ohreje nás, aj pečeň, ohrozený a najviac skúšaný v tomto období to orgán, sa poteší.

Uvaríte cviklu, nakrájanú na plátky a pridáte k nej paradajkový pretlak a ak sú poruke paradajky, tak aj 1 - 2 k tomu celému. Spolu povaríte. Korenie: zázvor , bobkový list a čierne korenie. V inom hrnci dusíte kyslú kapustu. /Korenie :kmín./ Koreňovú zeleninu- zeler, mrkva, petržlen - zeleru dáte najviac -a veľkú rozpolenú cibuľu k tomu podusíte na oleji , pridáte k nim namäkko predvarené osolené sójové mäso /najlepšie sa nám pozdávajú rezančeky/ a hubové korenie. Niekedy používame namiesto sójového mäsa bôby alebo fazuľu, je to však pracnejšie, lebo ich treba deň predtým namočiť a oveľa dlhšie variť. Zeleninu a sóju alebo mäkké strukoviny potom ešte spolu dusíme v troche vody. Napokon všetko vložíme do jedného veľkého hrnca, pridáme surovú šalátovú uhorku, trocha smotany a nakoniec môžeme pridať na kocky nakrájané biele tofu. Dobrá je čerstvá zelerová vňať, ktorú natrháme tesne pred podávaním jedla., teraz sme odkázaní len na sušenú... Kuľaša /Fučka/ Varíme zemiaky v troche osolenej vody, keď už sú mäkké a vody neveľa, prisýpame múku - polohrubú alebo hrubú, ba niekedy je dobrá aj krupica. Závisí od zemiakov. Pri použití špaldovej rátajte s hnedastým zafarbením kaše. Kaša bude javiť sklony pripaľovať sa, no stiahneme oheň alebo ju odtiahneme na okraj pece a tam "fučí" - tvoria sa na nej bubliny, buble. A čo je podstatné, hustne. Stále ju neskladáme z ohňa, necháme ju hustnúť a odtŕhame vareškou od dna hrnca. Potom ju dáme vychladnúť. Používa sa podobne ako polenta - v kusoch sa opeká na panvici na cibuľke, alebo dáva na chlieb. Alebo - a to sme nepochopili - na východnom Slovensku ju jedia k strukovinovým kašiam. /Pripravte sa na trhanie čriev./

Náladu vám v týchto dňoch zaručene napraví tibetský čierny čaj. My sme naň naučili veľa zaprisahaných bylinkočajových a zelenočajových fundamentalistov. V zime totiž znútra zahrieva, na rozdiel od väčšiny ochladzujúcich zelených čajov.

Takže:

Na dno smaltovaného teplého hrnca nasypeme 1 polievkovú lyžicu listového čierneho čaju a počkáme až čaj pekne zavonia (pozor, nepripáliť). Pridáme cca ½ kávovú lyžicu zázvoru a rovnaké množstvo čierneho korenia so štipkou škorice a premiešame trasením celého hrnca.

Ihneď zalejeme litrom vlažnej – nie studenej – vody, necháme zovrieť.

Keď čaj prvý raz zovrie odstavíme ho ihneď z ohňa a pridáme cukor alebo iné sladidlo.Dobrý je trstinový.

Dáme znovu variť prilejeme 3dcl mlieka (sójové, madľové, ryžové, kravské, kozie...).

Počkáme, až čaj znovu zovrie a ihneď scedíme do vopred predhriateho čajníku.

Čaj môžeme vylepšiť pridaním pretopeného masla ghí.

Tešíme sa na teplé počasie a varenie v letnej kuchyni vonku. O tom nabudúce...

 

Karpatskí pecúchovia, Weleslawa a Duchoslav