Karpatskí pecúchovia

 
 
 
duse.jpg
 
 

Na tejto stránočke nájdete kontakty na všetky naše spriaznené duše, s ktorými nás spája porozumenie, či súznenie v tvorivosti. U týchto ľudkov i organizácií smelo hľadajte svoje odpovede na otázky, či sprievodcovskú radu na vašej ceste za splnením vašich snov.
 

 
 
Niekedy je samotná cesta cieľom

Ak ste čítavali naše riadky na Facebooku, riadky týchto ľudkov vám budú známe. Možno viac a možno menej.

Táto stránka je venovaná našim spriazneným dušičkám. Tu nájdete profily ľudkov, ktorí sa rozhodli  či už občas, alebo pravidelne zdieľať s vami veci z vlastnej skúsenosti, života, či prítomného okamihu. Sú to ľudia, ktorí sa v čase, keď sa pohrúžite do čítania stránok tohto portálu na chvíľu stanú sprievodcami na tej vašej cestičke životom a budú vám čítať svoj príbeh s rovnakou oddanou zanietenosťou, s akou to robievali vaši rodičia, keď ste boli ešte deťmi. V čase, keď rozprávky boli prirodzenou súčasťou vášho detského sveta a taktiež krajinou, kde zázraky mali svoje miesto.

 

Tieto príbehy ich rukou napísal sám život a každý z vás si v nich nájdete to, čo vás na tej vašej cestičke niekam posunie, možno prehovorí k vašej duši, alebo nájdete vďaka nim odpoveď na svoje vnútorné otázky. 

 

Dovoľte mi preto prestaviť vám tých, čo sa na túto púť s vami podujali s lampášikom v ruke:

 

 
 

Karpatskí pecúchovia

Na peci sa dejú samé dobré veci.

Karpatskí Pecúchovia je dvojica Duchoslav a Weleslawa.

Voľnejšie a prechodne sa k nim pridávajú v rôznych obdobiach rôzni ľudia a stávajú sa načas pecúchmi aj oni. Lebo starý príbeh o tom, ako sa pecúch múdrosťou a skromnosťou kráľom stal, nestráca nič zo svojej pravdivosti...

Objavili v sebe rozprávkového pecúcha pri ročnom spravovaní starého dreveného mlyna v Kvačianskej doline, kde žili v rokoch 2001-2002. Odrezaní od sveta hlboko v lesoch, okolo iba medvede, vlky, líšky, jelene...Bez signálu, bez zaručene pitnej vody, bez elektriny. V mlyne spali na peci, kde kúrili, varili. Pec značila život.

Už sa po tomto pochopení nedalo vrátiť nazad do mesta, a tak sa po roku vybrali hľadať svoju Pec mimo „civilizácie“ (hoci dnes je to skôr romantická predstava, pretože civilizácia je v rôznych podobách už takmer všade.) Tieto roky opisuje Weleslawa v jednej zo svojich kníh TAKÍ DIVOKÍ 1.časť.

Putovali s batohmi po myjavských cestách a lesoch, kúpali sa v myjavských vodách, a rozhodli sa po pocite magického miesta medzi Malými a Bielymi Karpatmi usadiť.

V sade s veľkou stodolou, pod lesom.

Než sa im to podarilo, takmer rok sa túlali bez strechy nad hlavou, prednášali, písali knihy, poriadali lukostrelecké workshopy, podujatia v školách, kde zoznamovali deti s našimi starými obradmi a kultúrou, dielne na výrobu lukov a píšťal – koncoviek. Poriadali jedinečné letné školy pre deti aj dospelých, ktoré trvajú dodnes.

Do sadu zo stredného Slovenska pritiahli maringotku, aby mali kde prežiť prichádzajúcu zimu, a pomaly sa začali zabývavať. S dvomi psami, dnes už v psom nebi, postupne s kocúrmi, kozami, čuvačmi, sliepkami,vybudovali na Myjave jedinečné duchovné centrum Na Krížnych cestách.

Malé gazdovstvo sa rozrástlo na väčšie.

Dobudovalo sa s využitím postupov čo najjednoduchších, zo slamy, dreva, hliny a kameňa, tak ako sa tu stavalo vždy.

Dnes, po dvanástich rokoch čoraz nezávislejšieho žitia na princípoch dobrovoľnej skromnosti, vegetariánstva, ekologického a k životnému prostrediu šetrného spôsobu žitia, sa stali pre mnohých hľadajúcich podporou a ukazovateľom. Pobyty v pecúchovskom duchovnom stredisku NA KRÍŽNYCH CESTÁCH sa stávajú pre ľudí potrebou, obnovujú tu svoje sily, stretajú sa na pravidelných starých obradoch našich predkov, hľadajú pomoc pri osobných i zdravotných problémoch, cez terapiu prácou sa dostávajú k svojej podstate, tvorivo využívajú pobyty na výrobu luku – svojho osobného nástroja sily a vôle, píšťaly na zdravotné a duchovné vylaďovanie sa, bubna na spájanie sa so svojou podstatou. Duchovné centrum má zásady kláštora, nepije sa tu alkohol, nejedia zvieratá, nefajčí. Čistý priestor urýchľuje všetky procesy.Je to zároveň sito, pretože pobyty u Pecúchov nie sú určené pre každého.

Odmietajú tiež komerčné médiá, a tak sa vyhýbajú akejkoľvek lacnej popularite. Píšu pravidelne pre Vitalitu, mesačník pre zdravie a duchovný rozvoj, a poradenstvo pre Happylife, výroba a distribúcia zdravých potravín. Pre istú skupinu ľudí tak zostávajú nepovšimnutí, čo je ich cieľom.

Letné školy sú takisto výberové.

V poslednom období nimi založená a každý rok pre nových záujemcov otvorená Karpatská lukostrelecká škola, no najmä Škola nového života vzdelávala najmä fyzioterapeutov, psychiatrov, odborníkov na zdravú výživu, poslucháčov alternatívnej čínskej medicíny. Pre týchto odborníkov celostný prístup Pecúchov k životu, duši a telu značí prínos a podávajú ho ďalej.

Pecúchovia komunikujú a sú v dobrom vzťahu aj s ostatnými aktívnymi slovanskými spoločenstvami Dažbogovi vnuci a Svätoháj rodnej viery. Obe skupiny sa v plnom obsadení a aktívne zúčastnili na festivale pôvodnej mytológie a duchovnej kultúry MOKOŠ, organizovanom niekoľko rokov po sebe Karpatskými Pecúchmi - 2010 – 2012.

Kde je ich možné zastihnúť:

karpatskypecuch.org

hybník:  0907940397, 0915141933